Prízraky
morských hlbín (1)
Podľa
dávnych príbehov obývajú moria a oceány záhadné tvory, ktoré sa vedci
snažia vysvetliť logickými odpoveďami, ktoré popierajú akúkoľvek existenciu
bytostí, ktoré akoby vypadli z hororových príbehov starých námorníkov. Vidiny,
alkohol, morské tvory s podobnými črtami ako tie bájne. Tieto a mnohé
ďalšie odpovede môžeme počúvať ako vysvetlenia. Ale sú tvory ako Kraken len
prízrakmi z morských hlbín?
Samozrejme
niektoré príbehy skutočne nemôžeme považovať v súčasnosti za reálne ale sú
len súčasťou mýtov, legiend a starých príbehov rôznych kultúr. K týmto
môžeme zaradiť rozprávanie o tvorovi menom Bakunawa. Pod týmto menom sa skrýva drak z Filipínskej mytológie,
ktorý sa často opisuje ako obrovský vodný had s červeným jazykom,
žiabrami, dvomi pármi krídel a ústami veľkými ako jazero. Niektorí hovoria
dokonca i to, že je bohom podsvetia, iní, že pochádza z krajiny dávnych
predkov. Všetky príbehy sa však zhodujú v jeho označení ako pojedačovi
Mesiaca. Podľa legendy malo kedysi existovať až sedem mesiacov. Bakunawa
oslepený ich nádherou ich začal pojedať. Keď sa vrhol i na ten posledný,
vyšli ľudia zo svojich domovov s hrncami a panvicami aby urobili hluk
a Bakunawu vystrašili. Ten, Mesiac vypľul späť na oblohu.
Avšak
nie všetky príbehy hovoria o mýtických zvieratách a aj v súčasnosti
môžeme počúvať príbehy o stretnutiach s nimi. Jedným z nich je Lusca, ktorá má byť napoly žralok,
napoly chobotnica obývajúca tzv. Modré diery pri bahamskom ostrove Andros. Pomalé
otáčanie morskej vody, jej prepadávanie do hlbín a následné vyvrhovanie má
podľa miestnych na svedomí jej dych. Každého kto sa k nej príliš priblíži
má stihnúť smrť. Neplatí to však len pre potápačov a rybárov, ale aj pre
ľudí, ktorí stoja príliš blízko na pobreží.
K Lusce sa viaže aj
legenda o morskej panne, ktorá by po vynorení mala dať človeku hádanku. Ak
ju niekto uhádne, morská panna mu ukáže svoj palác, podaruje prameň vlasov
a šťastie na celý život, ak nie, tak sa človek stane potravou pre Luscu.
Prevládajú názory, že
Lusca má na svedomí aj tzv. žabích mužov britskej armády, ktorá na Androse mala
počas druhej svetovej vojny výcvikovú základňu. Pri ponoroch sa vždy pár mužov
stratilo a podľa plukovníka Brucea Wrighta ich zniesla zo sveta práve
Lusca.
Rôzne útoky hlavonožcov
môžeme pozorovať po celom svete. Príkladom je útok na Oliviera De Kersausona,
ktorého napadla obrovská chobotnica počas pretekov okolo sveta o cenu
Julesa Verna. Olivier uvádza, že videl chápadlo hrubšie ako mužská noha cez
okienko v podpalubí. Po zastavení lode tvor pustil zovretie
a zmizol. Olivier povedal, že nevie čo by spravil, keby sa
chobotnica nepustila.
Horší prípad sa
stal v roku 2001 v Japonsku, kde miestnych rybárov napadla
obria chobotnica, ktorá ich dokonca prenasledovala na súš pričom chápadlá
používala ako nohy. Po zranení sa našťastie stiahla do mora.
V podstate stále
nemáme informácie o zvykoch obrích hlavonožcov, nakoľko sa ich nepodarilo
pozorovať v ich prirodzenom prostredí. Zatiaľ sú k dispozícii len
fotografie získané japonskými výskumníkmi v hĺbke 900 metrov z roku
2005 a vyplavené mŕtve telá nájdené napríklad v Tasmánii alebo na
Novom Zélande. Rekordmanom bol mŕtvy jedinec, ktorý bol nájdený v roku 1986
na Anastasia Beach na Floride, ktorého hmotnosť sa odhadla na 5 ton.
Existuje teda Lusca a ostatné
bájne bytosti alebo je to len jednoduché vysvetlenie prírodných javov
a obrovských hlavonožcov domorodými rybármi? Ak áno čo je príčinou
jej útokov a útokov ostatných hlavonožcov na ľudí?
Comments
Post a Comment
Have you heard about that? / Do you have some personal story about that?